Opísať vec a napísať recenziu

Recenzia na nákup, inzerát na predaj, opis stratenej tašky — všade treba vymenovať niekoľko vlastností veci naraz a povedať, aké pocity vyvolala. Angličtina má na to dva nástroje: poradie prídavných mien a dvojicu -ed a -ing.

Poradie prídavných mien. Po slovensky sa poradie dá často obmieňať: povieš „starý červený kožený gauč“ aj „červený starý kožený gauč“. V angličtine je poradie pred podstatným menom pevné:

Logika je takáto: čím tesnejšie vlastnosť súvisí so samotnou vecou, tým bližšie je k podstatnému menu. Názor je to, čo si myslíš ty; dá sa o ňom polemizovať, preto stojí najďalej. Veľkosť a vek sa časom menia. Farba, pôvod a materiál sú už vlastnosti samotnej veci. A účel takmer splýva s podstatným menom: dining table — „jedálenský stôl“, running shoes — „bežecká obuv“. Ak váhaš, opýtaj sa sám seba, ktorá vlastnosť je stálejšia. Tá sa postaví bližšie k podstatnému menu.

Ktorá vlastnosť patrí do ktorej skupiny. Najťažšie je odlíšiť názor od faktu. Názor je to, o čom sa dá polemizovať: lovely, beautiful, ugly, comfortable, expensive, cheap, useful. Fakt je to, čo vidno alebo sa dá zmerať: veľkosť (big, tiny, long, tall), vek (old, new, young), tvar (round, square), farba. Pôvod a materiál odpovedajú na otázky „odkiaľ?“ a „z čoho?“: Italian, Swiss, wooden, leather. Materiál sa často vyjadruje obyčajným podstatným menom bez akejkoľvek koncovky: a stone house, a gold ring, a wool coat. Rovnako účel: a kitchen table, a sports bag. Také podstatné meno stojí vždy posledné, tesne pri hlavnom slove: spolu znejú takmer ako jedno slovo.

V praxi sa viac ako tri prídavné mená za sebou takmer nedávajú, ale poradie v ktorejkoľvek dvojici sa dodržiava:

Čiarka a and. Dve prídavné mená vyjadrujúce názor sa dajú oddeliť čiarkou: a lovely, comfortable sofa. Dve farby sa spájajú cez and: a black and white photo. Keď prídavné mená stoja za slovesom, oddelene od podstatného mena, aj medzi posledné dve treba and: The bag is small and black.

-ed a -ing. Mnohé prídavné mená o pocitoch žijú v pároch: bored a boring, interested a interesting, tired a tiring. Tvar na -ed hovorí, čo cíti človek: niečo naňho zapôsobilo a on sa unavil, prekvapil, znudil. Tvar na -ing hovorí o tom, čo ten pocit vyvoláva: o filme, ceste, správe. Po slovensky sa takto líšia „unavený“ a „únavný“, „znudený“ a „nudný“, „prekvapený“ a „prekvapivý“.

Patria sem aj excited — exciting, worried — worrying, annoyed — annoying (podráždený — otravný), embarrassed — embarrassing (v rozpakoch — trápny).

Tvar na -ing môže mať aj človek, ak sám vyvoláva pocit u iných: He's boring — „je to nudný človek“, She's an interesting person — „zaujímavý človek“.

Ako to overiť. Opýtaj sa: kto tu cíti? Ak podmet sám prežíva pocit — -ed: I was bored — nudil som sa. Ak vyvoláva pocit u iných — -ing: The film was boring — film nudil. Preto vec, miesto, udalosť takmer vždy dostávajú -ing: film ani cesta pocity nemajú. -ed býva pri ľuďoch a zvieratách: The dog looks bored.

S ktorými slovesami. Oba tvary nestoja len po be. S get tvar na -ed ukazuje zmenu: I got bored after an hour. — „Po hodine som sa začal nudiť.“ S feel a look — ako sa človek cíti a ako vyzerá: I feel tired. You look worried. Pred podstatným menom sú možné oba tvary: a tired child — „unavené dieťa“, a tiring day — „únavný deň“.

Porovnaj:

Obe vety sú správne, ale hovoria o niečom inom. Zameniť ich znamená povedať o sebe niečo iné, než si chcel.

Takto sa nehovorí. ✗ I'm interesting in history → ✓ I'm interested in history. Záujem prežíva človek, preto treba tvar na -ed; interesting by hovorilo, že ty sám si zaujímavý pre iných, a in sa poň nedáva.

Otestuj sa. Ako povedať „Na prednáške som sa nudil“? Zostav v správnom poradí: jacket, leather, black, a. Čo dať do What a ___ day! — tired, alebo tiring?