Udržať rozhovor a spresniť

Živý rozhovor stojí na krátkych replikách: „naozaj?“, „fakt?“, „aj ja“, „či nie?“. Po slovensky na ne stačí niekoľko nemenných slov. Angličtina ich stavia z jedného materiálu — z pomocného slovesa vety, na ktorú odpovedáš. Opakuje sa ako ozvena: v chvoste otázky, v spätnej otázke, v „aj ja“. Preto je prvý krok vždy rovnaký: nájsť toto sloveso.

Kde vziať pomocné sloveso. Ak je vo vete be, have (v perfekte), can, will alebo iné modálne sloveso, ozvenou je ono. Ak nie — v Present Simple a Past Simple —, jeho úlohu prevezme do, does alebo did, ako v bežnej otázke.

Pripojená otázka (chvost). Oznamovacia veta, čiarka a krátka otázka — „…, však?“, „…, nie?“. Chvost má opačné znamienko ako veta: po kladnej vete záporný, po zápornej kladný. V chvoste je len pomocné sloveso a zámeno.

Osobitné prípady. Pri I am je chvost aren't I: I'm late, aren't I? Slová never, hardly, nobody sú už záporné (B1 #12), preto je chvost po nich kladný: You've never been to Wales, have you? Po Let's… je chvost shall we: Let's have a break, shall we?

Intonácia rozhoduje, či sa pýtaš, alebo nie. Hlas na chvoste klesá ↘ — si si istý a čakáš súhlas: Lovely day, isn't it? Takto sa najčastejšie začína rozhovor s neznámym človekom. Hlas stúpa ↗ — naozaj nevieš a pýtaš sa: You're from Leeds, aren't you? — „…alebo sa mýlim?“.

Krátka odpoveď. Na chvost aj na každú otázku „áno alebo nie“ sa odpovedá tou istou ozvenou: — You're from Leeds, aren't you? — Yes, I am. / No, I'm not. I'm from York. Holé Yes alebo No znie stroho.

Spätná otázka — „Áno? Naozaj?“. Pomocné sloveso a zámeno s tým istým znamienkom ako u partnera v rozhovore a stúpnutie hlasu. Takto sa ukazuje záujem alebo prekvapenie a prosí sa o pokračovanie:

Ak chceš spresniť detail, ktorý si nepočul, vlož did you say do bežnej otázky: Sorry, where did you say she works? — „Prepáčte, kde ste hovorili, že pracuje?“. Alebo jednoduchšie: Sorry, what did you say?, Sorry, could you say that again?

So do I a Neither do I — „aj ja“ a „ani ja“. So + pomocné sloveso + podmet — súhlas s kladnou vetou. Neither + pomocné sloveso + podmet — súhlas so zápornou vetou. Slovosled je obrátený, ako v otázke.

Sloveso sa berie z repliky partnera — to isté a v tom istom čase. Po Neither je kladné: zápor už sedí v neither, ako v neither … nor (B1 #6). Nor do I znamená to isté čo Neither do I a v britskej angličtine znie veľmi často. Podmet môže byť akýkoľvek: — Anna likes jazz. — So does her husband.

V rozhovore je to jednoduchšie: Me too namiesto So do I a Me neither namiesto Neither do I. Tieto tvary sa nemenia, ale znejú ledabolejšie; v písaní a v oficiálnej reči treba plný tvar.

Nesúhlasiť — tá istá ozvena, bez so a neither, s prízvukom na zámene: — I love winter. — Oh, I don't. — I can't stand jazz. — Really? I can. — I've never been to Paris. — I have.

Záporná otázka vyjadruje prekvapenie alebo očakávanie súhlasu: Isn't it beautiful? — „Nie je to krásne?“; Didn't you get my message? — „Ty si nedostal moju správu?“; Haven't we met before? — „Už sme sa predtým nestretli?“.

Odpoveď — podľa skutočnosti, nie podľa tvaru otázky. Správu si dostal — Yes, I did. Nedostal — No, I didn't. Rovnako sa odpovedá na chvost po zápornej vete: — You didn't call him, did you? — No, I didn't. (nevolal). Yes ide vždy s kladným slovesom, No — so záporným.

Porovnaj:

Takto sa nehovorí. ✗ I'm late, amn't I? → ✓ I'm late, aren't I? Tvar amn't v spisovnej angličtine neexistuje.

Otestuj sa. Aký chvost má She's never been here? Ako súhlasiť s I can't sleep in hot weather? Dostal si e-mail; čo odpovieš na Didn't you get my email?